Partneri:
Vzdělanost jako cesta k vědomé společnosti
PhDr. Václav Trojan, Ph.D.
Škola a vzdelávanie sa v poslednom období dostávajú do zvláštneho postavenia. Na jednej strane narastá kritika smerom ku škole a jej vzdelávacím obsahom, na strane druhej sa ukazuje, že škola je jedným z posledných miest v súčasnej neistote, t. j. že je potrebné ju brániť a podporovať. Príspevok poukáže na nevyhnutnosť vzdelávania v dnešnej dobe a bude argumentovať úlohu školy na ceste k vedomej spoločnosti.
Čo sa budú deti učiť od roku 2026
Michal Rehúš
Od roku 2026 by sa mali všetci prváci a prváčky na základných školách učiť podľa nového vzdelávacieho programu. V príspevku sa pozrieme na to, aké dôležité zmeny v učive sa chystajú. Zamyslíme sa nad tým, ktoré posuny budú k lepšiemu a či nedôjde aj ku krokom späť.
Rizikové správanie v dospievaní v kontexte digitalizácie
PhDr. Miroslava Čerešníková, PhD.
Aký je vzťah medzi správaním dospievajúcich a ich pôsobením v digitálnom svete? Kedy je vhodný vek na spoznávanie informačno-komunikačných technológií a ako determinujú vývin dieťaťa? V príspevku sa zaoberáme vzťahom digitálnych hier, technológií, médií a mediálnych obsahov a správania a vývinu dospievajúcich. Digitálne obsahy môžu mať negatívny vplyv na ich zdravie, štúdium a medziľudské vzťahy. Hranie digitálnych hier a používanie technológií môže viesť k závislosti, zvýšenej agresivite a zníženej pozornosti. Je preto dôležité venovať pozornosť online aktivitám dospievajúcich a poskytovať im priestor na komunikáciu a budovanie vzťahov.
Digitálna revolúcia 2.0: Ako umelá inteligencia (z)mení život žiakov a učiteľov
Ing. Zuzana Tkáčová, Ing. PaedDr. IGIP
V dnešnej digitálnej dobe sa digitalizácia a umelá inteligencia stávajú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Vzdelávacie inštitúcie nie sú výnimkou. Táto prednáška sa zameriava na vplyv digitalizácie a umelej inteligencie na vzdelávanie v základných a stredných školách na Slovensku v horizonte najbližších rokov. Pozrieme sa na to, ako digitálne nástroje a umelá inteligencia môžu zlepšiť výučbu a priniesť nové príležitosti pre žiakov aj ich učiteľov, pričom zdôrazníme potrebu vyváženosti medzi tradičnými metódami výučby a digitálnymi nástrojmi a analyzujeme, ako túto rovnováhu udržať v školách. Budeme hovoriť o potenciálnych výhodách a rizikách pri používaní digitálnych technológií a ukážeme príklady, ako digitálne technológie a umelá inteligencia môžu pomôcť zlepšiť kvalitu vzdelávania a prípravy žiakov na budúcnosť.
Lovci a zberači pred tabletom
Ing. Róbert Chovanculiak, Ph.D.
História budúcnosti vzdelávania je plná technológií, ktoré mali priniesť revolúciu do školstva. Film, rádio, televízne vysielanie, počítače, internet a virtuálna realita. Ale nakoniec išla karavána školstva ďalej. Až tak veľa sa toho nezmenilo. Otázkou za milión je, či to bude tentokrát inak. Prinesie umelá inteligencia revolúciu do školstva?
Zlyhanie by nemalo byť možnosťou. Poučenie z reforiem školského vzdelávania v strednej a východnej Európe
Iordan Iossifov, medzinárodný vzdelávací expert, Holandsko
V čase rýchlych a hlbokých zmien si jeden kľúčový aspekt ľudského rozvoja – vzdelávanie – zachováva svoj význam a dokonca ho umocňuje. Tvorcovia politík a nositelia rozhodnutí na celom svete poukazujú na dôležitosť vzdelávania pre súčasný blahobyt a budúcu prosperitu svojich národov, avšak rôzne krajiny aplikujú rôzne vzdelávacie politiky. Je zaujímavé, že napriek tomu, že tieto krajiny zdieľali podobnosti a začali svoje vzdelávacie reformy približne v rovnakom čase z porovnateľne východiskových pozícií, dosiahli rôznorodé výsledky výučby. Zoberme si napríklad krajiny strednej a východnej Európy. Pred tromi desaťročiami sa rázne rozišli z takzvaného „socialistického bloku“ a teraz sú členmi EÚ. Ako to, že jedna z nich je svetovým lídrom a majstrom Európy vo výsledkoch vzdelávania, ďalšia sa snaží presadzovať reformu za reformou bez toho, aby niektorú z nich presvedčivo implementovala a usilovne sa snaží dobehnúť svojich susedov z OECD, a tretia sa vlečie na konci zoznamu výsledkov vzdelávania EUMS, bez ohľadu na to, koľké a aké reformy dokončila? Vo všetkých týchto vzdelávacích systémoch učitelia boli a sú kľúčovým faktorom. Avšak politické prístupy k učiteľom sú v každom z týchto štátov odlišné. Obdobie pandémie jasne ukázalo, že profesia učiteľa tu zostane a že jej význam nemožno podceňovať, ale ako sa učitelia pripravujú? Ako sú podporovaní v odvážnom novom svete digitálnej transformácie vzdelávania (DTE)? Kto sú nové vychádzajúce hviezdy vzdelávania budúcnosti? Prečo má spolupráca medzi vydavateľmi učebníc, vznikajúcim sektorom vzdelávacích technológií a poskytovateľmi vzdelávacieho obsahu šancu stať sa vzdelávacím trendom? Bude tento trend formovať úspech alebo absenciu každého jednotlivého súčasného vzdelávacieho systému?